Hádam ste už boli v nejneprehliadnuteľnejšej pamiatke Košíc. I tak vás do Dómu pozývam znova. Jednak znova pokročili výskumy o ňom (napr. týkajúce kultu Kristovej Krvi) a tiež preto, že je práve v tomto období zakaždým iný. Momentálne najmä vďaka rekonštrukcii, ktorá nabrala po 25 rokoch doteraz nevídané obrátky. To, čo v Dóme vidíte teraz (napr. vyše 20 metrov vysoké lešenie), budete raz rozprávať deťom. Posledná veľká rekonštrukcia sa po 20-tich rokoch skončila 1896. Tu je 8 dôvodov, prečo navštíviť Dóm (znova):
pokračovanie článku
Kôň slávneho českého sochára J. V. Myslbeka, ktorého si môžete pozrieť v Prahe na Václavaku (sedí na ňom sv. Václav), je aj v Brne a v Košiciach. Málokto to vedel do mája 2002, kým R. Schuster nepožiadal Univerzitu veterinárneho lekárstva, aby slávnu sochu prenajali mestu, nech ho vidí viac ľudí. Odvtedy sa Košičania začali stretávať „pri koňovi", deti z neho mali radosť a ako sprievodca som k nemu priviedol tisíce turistov. O pár hodín to už bude inak. pokračovanie článku
Povolanie sprievodcu po meste je hádam najkrajšie. Málokedy sa stáva, že si sprievodcu objedná primitív alebo celebrita. Naopak, skoro stále sú to veľmi zaujímaví ľudia. Dosiahli takú úroveň vzdelania, že prijímanie ďalších informácií, najmä nekomerčného charakteru, im robí dobre. Svojím všeobecným prehľadom ma prekvapil americký astronaut či šéf urýchľovača častí CERN. pokračovanie článku
Ako tak hľadím na Ukrižovaného, došlo mi, že jeho gesto je ústretové. Chcel ma objať. Ale klince, ktoré som mu zatĺkol svojimi hriechmi, Mu v tom zabránili. Aj keď klince povolia, lebo povedal, že sa nehnevá, opakuje sa to stále. Odpúšťajúceho a vždy pripraveného na objatie, zakaždým priklincujem. pokračovanie článku
Možnosť stať sa lepším nastáva úplne každú chvíľu, ale sviatky sú na to (ako) stvorené. Oproti všednému dňu poskytujú tieto bonusy: pokračovanie článku
- Pane! Pane! - volal za mnou bezdomovec, až som prehodnotil rozhodnutie, že sa neotočím. Pozrel som sa do jeho tváre, a hoci farbu očí si u ľudí akosi nevšímam, doteraz viem, že tento mal modré oči. - Viete, my... (Obďaleč postávali jeho kamaráti.) - No, ja neviem, ako vám to mám povedať... (Opäť dlhý pohľad do očí.) Viete, my... (Dlhá pauza, ako keď sa už priznanie nedá oddialiť, ale je to ťažké vysloviť.) - No, my, viete... (Pohľad dole). My... ... ... my ... pijeme. pokračovanie článku
Pozrieť si nepovrchne dom, trvá toľko ako pesnička. Každá budova je nejaká skladba. Každé poschodie, nová sloha. Ale domy si môžeme spievať aj zľava doprava, či naopak. Čo sa opakuje, je refrén. Nevyznám sa v hudbe, možno preto mi je z nich do spevu a nečudujem sa tým, čo architektúru nazvali skamenelou hudbou. pokračovanie článku
„Ľudia chcú minimálne 10 rokov." „10 rokov? Vylúčené! Aj keď mám k dispozícii najlepšie technológie, finančne by ma to zničilo. Do desiatich rokov sa pokazí absolútne všetko. Takže by som bola povinná všetky opravy robiť zadarmo, až by som zbankrotovala." „Tak aspoň 7 rokov," - ustúpil. „Aj 7 je veľa,"- nechcela ustúpiť. „Dobre, spustím na 5 rokov, ale už ani o deň menej," - povedal Obchod potom, ako sa dlho pozeral do svojich marketingových prieskumov. „5 rokov je prijateľné, ale len na veci, čo sú nenormálne drahé," - kládla si podmienku Výroba. pokračovanie článku
Sv. Martin zbadal chudáka, ktorý sa triasol zimou. Dal mu časť svojho plášťa a spokojný sám so sebou pokračoval v ceste. No potom mu to došlo. Vrátil sa a pustil sa s chudákom do reči, čím mu dal okrem plášťa ešte aj kus svojho času. pokračovanie článku
Robil som v TOP rádiu. Každý deň interview s inou osobnosťou. A každý deň mi zavolal ten istý hlas. Nič iné nepovedal, otázkou sa nepridal do debaty. Len vykríkol: „Hujer!!!" A spokojne zložil. Niekedy aj viackrát za reláciu. Sem-tam sa mi darilo rozpoznať ho a preventívne nedať do vysielania. No on sa v telefóne prihlásil zakaždým iným menom, menil hlasy, tváril sa seriózne a najmä zakaždým inak. Až keď už bol vo vysielaní, vykríkol: „Hujeeer!". To bola jeho každodenná misia. Neviem, či šlo o stávku, no patrilo to už k „folklóru" TOP rádia. pokračovanie článku
Maily z divných adries vymazávam, ale ten z Turecka som otvoril. Banková úradníčka Agfacan Gülcin v Istanbule si ma našla ako sprievodcu po Košiciach. Raz do týždňa chodí na kurz o európskom umení, kde dostávajú aj domáce úlohy. Tentokrát majú pripraviť niečo o tom, ako láska hýbala históriou niekoľkých miest. Každý z kurzu si vyžreboval jedno z európskych hlavných miest kultúry, jej pripadli Košice. pokračovanie článku
Jedného dňa ma kdesi trochu zasvrbelo. Už-už som sa chcel poškrabať, ale spomenul si, že žijeme v 21. storočí, a tak miesto poškrabania sa, sadol som si za počítač. Zadal som do vyhľadávača škrabanie. Na prvých miestach mi vybehli škrabacie firmy, ktoré podplatili vyhľadávač. pokračovanie článku
Keď ľudia prvýkrát zbadali domy bez ozdôb, pripadali im nahé. Veď dovtedy každá budova musela mať na sebe aspoň trošku umenia (v podobe štúk, ríms či sôch) nalepeného na fasáde. To sa ale už z Francúzska valil úplne nový štýl - funkcionalizmus. V ňom mohlo prežiť len to, čo malo nejakú funkciu. pokračovanie článku
Štatistika vraví, že najviac nemajú radi Maďarov v Žiline, Banskej Bystrici, skrátka tam, kde živého Maďara videli akurát tak v televízii. My, ktorí sa s nimi delíme o životný priestor, sa však s nimi takmer zákonite až kamarátime. pokračovanie článku
Svetom vládne ekonomika, a tak to aj vyzerá. Všetko je v mene peňazí a trh(nutý trh) je vraj všemocný. Rozum si dal pauzu svojprávnosti, nechal sa vymyť a ak myslí, tak už len ekonomicky. pokračovanie článku
Stalo sa mi to ešte za čias, keď som považoval cestovanie načierno v električkách a autobusoch za celkom dobrý mestský adrenalín. Chvíľa konfrontácie so zákonom musela nastať zákonite. A už bola tu. Ako si zas raz v električke pohotovostne skenujem tváre jednotlivých pasažierov, nastúpil revízor. Pohľady sa nám stretli. Pozrel na mňa a bolo mu všetko jasné. Ja na neho a bolo mi všetko jasné tiež. pokračovanie článku
Na Slovensku sa prvýkrát premietal film v Košiciach. Stihlo sa to ani nie do roka od prvej platenej projekcie na svete v podaní bratov Lumièrovcov v Paríži. Udialo sa to 19. decembra 1896 v starom hoteli Schalkház, ktorý stával presne tam, kde teraz hotel Doubletree by Hilton. Vtedy sa ešte netušilo, ako film pritiahne milióny a že aj v Košiciach sa časom bude premietať denne, a naraz až na 15 miestach. pokračovanie článku
Agentúra FINISHING MISSIONS bola presne na to, čo mala v názve, na dokončovanie poslaní. V tom najširšom zmysle slova. Dokončili niečí zámer, či už to bol chorý človek, ktorý ho mal, alebo za nimi prišli pozostalí s tým, že ich nebožtík, hoci žil tesne až do momentu svojej smrti, predsa len čosi nestihol. Raz za čas dokončievali aj nejaké nadživotné dielo po skupine ľudí či vymretej dynastii alebo generácii. A keďže každú chvíľu má niekto nejaký nápad, ale podmienky na jeho uskutočnenie zakaždým nie, práce mali dosť. pokračovanie článku
Ako máme 3 časy v gramatike, prežívam aj tri časy tešenia. Udalosti môžu byť krásne v spomienkach, ich vychutnávaním v danom momente i tešením sa na ne. Zas sa začalo jedno tešenie. Upratovaniu a výzdobe v byte zodpovedá aj upratovanie a zdobenie v duši. Ak odbúrame stres, ktorý nám k sviatkom pribalil konzumizmus, dostávame sa k spirituálnej podstate Vianoc. pokračovanie článku
Každé ráno ide po ulici krívajúc žena s chlapčekom za ruku. Mama a syn. On už má viac rokov, než sa chlapci nechajú viesť za ruku. pokračovanie článku
Je počet hriechov konštantný? Alebo vývojom ľudstva pribúdajú nové? Či sú to len obmeny starých? Veď kradnúť sa dá z vrecka blížneho, ale už aj v samoobsluhe a hackeri majú úplne iný upgrade „preberania" informácií. Podvádzať sa dá ťahákom v škole, alebo s falošnou pečiatkou a teraz je v móde s eurofondami. Zdá sa, že stále je to o tom istom, aj napriek rozvoju technológií. Ale. pokračovanie článku
Byť miestny či nemiestny? Radšej nebudem nemiestny a umiestnim svoje dielo do Košíc. Preto, že som sa tu narodil, ale najmä, lebo toto mesto mi nedovolilo odísť. Vraj dokáže človeku pútavo vyplniť minimálne jeden život, sľubuje. pokračovanie článku
„I s domami sa poznám. Keď kráčam po ulici, každý akoby vybehol predo mňa, zahľadel sa na mňa všetkými svojimi oblokmi a dobreže neprehovoril: ,Pánboh daj zdravia, ako sa mávate? Ja som tiež chvalabohu zdravý a v máji mi pridajú ďalšie poschodie.´ Alebo: ,Ako sa mávate? A ja idem zajtra do opravy.´ Alebo: ,Len-len že som nezhorel a pri tom som sa naľakal,´ atď. Mám medzi nimi obľúbencov, mám blízkych priateľov, jeden z nich sa tohto leta mieni liečiť u architekta. Náročky budem k nemu chodiť každý deň, aby ho, božeuchovaj, dáko nedokaličil…“ (F. M. Dostojevskij: Biele noci. Preklad: Ján Ferenčík.) pokračovanie článku
Mojím naj miestom je Katedrála sv. Alžbety. Najmä v nedele od 9:00 počas latinskej omše. Jazyk stredovekej Európy, ktorým hovorí kňaz, je pretkávaný renesančnými a barokovými skladbami v prostredí stredovekej architektúry. Lepší posun v čase, ktorý je zároveň duchovnou katarziou, nepoznám. Našťastie to nie je len „divadlo“ či koncert pre turistov, ale skutočná omša. Už vyše 500 rokov. pokračovanie článku
Milan Kolcun je môj pseudonym. Zhodou okolností sa mi zhoduje s menom, ale aspoň sa (mi) lepšie pamätá. Hovorím o veciach, ktoré som nepostavil a o udalostiach, ktoré som nezažil. Som (turistický) sprievodca po Košiciach. Predvádzam sa v prvý víkend v mesiaci na Potulkách mestom Košice (www.potulka.sk). Napísal som (mini)román Najnovší hriech, preložil krásnu novelu Diamant nepokoja a zostavil Košickú literárnu čítanku.
kolcunpotulka.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
