Že vraj zásady

Autor: Milan Kolcun | 29.3.2012 o 7:17 | (upravené 29.3.2012 o 7:23) Karma článku: 14,03 | Prečítané:  2247x

  - Pane! Pane! - volal za mnou bezdomovec, až som prehodnotil rozhodnutie, že sa neotočím. Pozrel som sa do jeho tváre, a hoci farbu očí si u ľudí akosi nevšímam, doteraz viem, že tento mal modré oči. - Viete, my... (Obďaleč postávali jeho kamaráti.) - No, ja neviem, ako vám to mám povedať... (Opäť dlhý pohľad do očí.) Viete, my... (Dlhá pauza, ako keď sa už priznanie nedá oddialiť, ale je to ťažké vysloviť.) - No, my, viete... (Pohľad dole). My... ... ... my ... pijeme.  

 

Pointa je na svete. A priamosť priznania odzbrojuje. Obzvlášť na ulici a ešte viac v zime. No ďalej už to ide rýchlo a jedným dychom: ...- A 20 centov nám chýba na čučo.

Porušil som svoju zásadu a prispel na alkohol. Ako som odchádzal, hlas za mnou znova naliehavo volal: - Pane! Pane! Otočil som sa, ale už nenasledovala ďalšia prosba. Len jeden hlboký pohľad do očí a veta: - Ďakujem, človek!

Doteraz neviem, či som spravil dobre alebo zle.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?